Moldavsko-Obeť vlastnej histórie

Autor: Hubert Kowal | 3.9.2018 o 10:09 | (upravené 3.9.2018 o 20:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  725x

Moldavsko, jedna z mladých európskych republík, ktorá vznikla po páde Sovietskeho zväzu, to nikdy nemala ľahké.

Moldavsko, krajina na rázcestí východu a západu. Štát, ktorého história siaha až do raného stredoveku. Krajina, ktorá bola cez stáročia hraničným pásmom medzi veľkými veľmocami Európy ako Uhorsko, Rusko, Osmanská ríša alebo Poľsko.

Dva a pol miliónová krajina je už iba tieňom svojej minulosti. Dva regióny so separatistickými tendenciami, ekonomika vo fatálnom stave, ktorá spôsobila emigráciu státisícov občanov. Takto sa dá opísať Moldavsko, štát, ktorý trpí svojou vlastnou minulosťou.

Niečo sa končí, niečo začína

K pochopeniu, prečo sa Moldavsko nachádza v takejto situácii, sa musíme vrátiť do roku 1940. Tento rok bol tragický pre celú krajinu. V júni do rumunskej provincie Besarábia (dnešné Moldavsko) vkročili sovietske vojská a na jeseň Moldavskú sovietsku socialistickú republiku postihlo zemetrasenie, ktorého najväčšou obeťou bolo hlavné mesto regiónu, Kišiňov. Mesto sa už nikdy nedostalo do svojej pôvodnej formy.

Druhá svetová vojna sa skončila triumfom kosáka a kladiva. Sovietska prítomnosť nenávratne zmenila podobu Moldavska. Prvé dekády sovietskej nadvlády priniesli krajine mier a relatívnu prosperitu. Na území celej krajiny prebiehala industrializácia a zlepšenie životných štandardov. Prioritou bol ľavý breh rieky Dnester, kontrolovaný Sovietskym zväzom od začiatku 20-tych rokov. Každá medaila má však dve strany a druhou stranou tej sovietskej bola početná migrácia občanov z iných sovietskych republík, najmä z Ruska a Ukrajiny.

Samotná migrácia nebola problémom, problémom bola diskriminačná politika komunistickej strany, ktorá zvýhodňovala prisťahovalcov v nadobudnutí vysokej pozície v spoločnosti. Táto tendencia spôsobila paradox. Moldavská sovietska socialistická republika mala byť miestom, kde Moldavci mali vládnuť a cítiť sa ako doma, opak bol však pravdou.

Osemdesiate roky priniesli veľa zmien. Oslabená sovietska moc spojená s Gorbačovovou Glasnosťou vyvolala medzi obyvateľstvom túžbu po samostatnosti. Prví boli Gagauzi, turkická menšina obývajúca juh krajiny, kde prebehlo národné obrodenie. V Kišiňove boli mnohé intelektuálne strediská ideologicky roztrhnuté. Mnohí chceli spojiť budúcnosť Moldavska s Rumunskom, argumentujúc tým, že moldavský a rumunský jazyk a kultúra sú prakticky identické a samotná moldavská identita je umelo vytvorená sovietmi. Druhá skupina, Moldoveni, chcela ešte viac podporiť nacionalistické tendencie.

Tektonické zmeny

Rok 1988 bol rokom, keď spory medzi intelektuálmi boli odsunuté nabok a vzniklo Demokratické hnutie Moldavska. Cieľom hnutia bola zmena abecedy moldavského jazyka z azbuky na latinku. Prioritou bol taktiež boj s rusifikáciou samotného jazyka a kultúry.

Vplyvy hnutia rástli obrovským tempom a v roku 1989 bol na kongrese hnutia v Kišiňove ustanovený Ľudový front Moldavska. Následkom mnohých protestov organizovaných frontom po celej krajine sa komunistická strana prelomila a zmenila alfabet moldavského jazyka. Pokiaľ by sa dejiny frontu ukončili teraz, zostal by v pamäti ako moldavský ekvivalent Solidarity, ale bol to iba začiatok.

Klesajúca jednota

Ľudový front v roku 1989 bol ideálnym odzrkadlením moldavského multietnicizmu. V jeho radoch boli Moldoveni, čiže moldavskí nacionalisti, hnutia ktorých cieľom bola unifikácia s Rumunskom, dokonca aj predstavitelia Gagauzov a aj poniektorí Podnesterci. S padajúcim Sovietskym zväzom však zmizol spoločný nepriateľ a front sa začal deliť.

Vyjadrenia radikálnych Moldovenov o vyhnaní Rusov a Židov z krajiny spôsobili obavy u Podnestercov a Gagauzov. Obavy Podnestercov boli odôvodnené - okolo 67% populácie tam stanovili etnickí Rusi a Ukrajinci. Gagauzi sa obávali, že keď z krajiny budú vyhostení všetci Rusi a Moldavsko by sa nastavilo na pro-rumunský kurz, ich etnikum by bolo ohrozené. Hrozba pochádzala z rumunskej ústavy, ktorá zakazuje prideľovanie autonómie etnickým menšinám (táto politika bola vymeraná voči maďarským menšinám v Transylvánii).

Obavy sa stupňovali, keď sa ešte za sovietskej nadvlády v roku 1990 stal premiérom Mircea Druc, radikálny líder Ľudového frontu. Aj keď Drucova vláda trvala presne rok a dva dni, jej rozhodnutia spôsobili neodvrátiteľný chaos v Moldavsku. Krátko po vymenovaní Druca Gagauzsko vyhlásilo svoju autonómiu v rámci Sovietskeho zväzu. Invázii Moldovenistov na Gagauzsko zabránil zásah sovietskych jednotiek z Moskvy. Podobný krok učinilo aj Podnestersko. Medzi rozhodnutiami vlády boli hromadné prepúšťania nemoldavských zamestnancov z kultúrnych inštitúcií a taktiež zmeny názvov ulíc na názvy zvýrazňujúce rumunskú identitu krajiny. Finálnym cieľom tejto vlády bola unifikácia s Rumunskom, ktoré po páde Caucescu bolo považované za nádejnú cestu pre moldavskú budúcnosť.

Pád Ľudového frontu a vzostup agrárnikov

V máji 1991 bola vláde Mircea Druca vyslovená nedôvera a novým premiérom sa stal Valeriu Muravschi, taktiež z Ľudového frontu. Obdobie jeho krátkej vlády bolo charakterizované bojom s následkami politiky predošlého premiéra. Po vyhlásení nezávislosti Moldavska v auguste 1991 však prišli iba ďalšie komplikácie.

Podnesterci, ktorí vyše roka kontrolovali ľavý breh rieky Dnester, po rozpade Sovietskeho zväzu vyhlásili nezávislosť. Gagauzsko podniklo podobné opatrenia. Pomimo toho, že v roku 1992 sa moldavská armáda snažila prelomiť obranu Podnesterska vďaka systematickej podpore Ruskej federácie a Ukrajiny. Podnestersko obhájilo svoje hranice a bolo dosiahnuté prímerie.

Aj keď Muravschi stále podporoval ideu unifikácie s Rumunskom, občania na ňu zabudli na ďalšie dve dekády.

Podpora pre Ľudový front drasticky klesala a v priebehu posledných dní vojny sa stal premiérom líder moldavských agrárnikov Andrei Sangheli. Obdobie jeho vlády v rokoch 1992-1997 sa charakterizovalo skoncovaním pokusov o unifikáciu s Rumunskom.

V otázke vnútornej politiky sa podarilo dosiahnuť niekoľko úspechov, najdôležitejším bolo vytvorenie moldavskej ústavy, ktorá si za svoj základný kameň vybrala moldovenistickú ideológiu o separátnom jazyku a národe. Najväčším úspechom však bolo dosiahnutie dohody s Gagauzskom, ktoré v ústave získalo štatút autonómnej oblasti.

Tento úspech bol dôvodom k bezproblémovej výhre agrárnikov v prvých slobodných voľbách v roku 1994.

Ekonomická politika vlády nezažila mnoho úspechov a jej jediným cieľom bolo vytiahnuť krajinu z ekonomickej recesie, ktorá nastúpila po oddelení Podnesterska, industriálneho srdca krajiny. Bohužiaľ, skončilo sa na príliš pomalých trhových reformách a na slepom subsidizovaní poľnohospodárskych majetkov vlastnených straníkmi, ktorí boli v minulosti členmi komunistickej strany.

Zahraničná politika vlády bola nastavená na udržanie dobrých vzťahov s Moskvou. Agrárnická vláda skončila po výsledkoch volieb v roku 1998, keď utrpela obrovskú prehru nezískavajúc jediný mandát v parlamente.

Prvé zblíženie s Európou

Následkom volieb v roku 1998 sa vytvorila koalícia nekomunistických strán, ktorá bola známa ako Aliancia za demokraciu a reformy. Ich relatívne krátka vláda kvôli svojmu širokému politickému spektru nedokázala vytvoriť jednotnú politickú orientáciu, potrebnú pre zavedenie funkčných reforiem.

Pomimo svojich sľubov sa vláda namiesto zlepšenia vzťahov s Európou rozhodla držať rovnováhu medzi Moskvou a metropolami Európy. Vláde bola však o rok neskôr vyhlásená nedôvera. Novým premiérom sa stal nezávislý Dumitru Braghis.

De facto socialistická vláda stanovila pro-ruský kurz a propagáciu plánovanej ekonomiky nad slobodným trhom ako svoju prioritu. Braghisovmu Frontu, skladajúceho sa z menších moldavských strán, sa vo voľbách v roku 2001 nepodarilo uspieť. Tieto voľby spečatili moc Komunistickej strany, ktorá získala absolútnu väčšinu v parlamente.

Návrat komunistov

Po veľkom úspechu Komunistickej strany Moldavska v parlamentných voľbách si strana začala upevňovať svoju moc. Prvým krokom bolo využitie nedávnej zmeny v moldavskej ústave, ktorá stanovila, že prezident musí byť zvolený 3/5 parlamentu. Komunistická strana získala zo 101 kresiel v parlamente 71, čo umožnilo zvolenie predsedu strany Vladimira Voronina za prezidenta.

Spolu so svojím straníkom premiérom Terlevom vládli Moldavsku dlhé roky. Vláda považovala za svoju prioritu zlepšenie štandardu života občanov, ktorého tragický stav spôsobil obrovskú vlnu emigrácie z Moldavska. Popri výrazných pokrokoch v oblasti zdravotníctva, školstva, sociálnej politiky a privatizácii štátnych podnikov, najchudobnejšou krajinou Európy bolo naďalej Moldavsko.

Aj keď štandard života stúpol, Moldavsko sa stretávalo s viacerými problémami. Veľkým otáznikom bola situácia v Podnestersku, ktorá bola príčinou sporov s Moskvou. Vláda a prezident odmietli Kozákovo Memorandum, čiže mierový plán predstavený Ruskom. Ruská diplomacia si stanovila za cieľ sfederalizovať a demilitarizovať Moldavsko.

Druhým a najväčším problémom bola korupcia. Kombinácia post-sovietskej mentality a všemocného oligarchu Vlada Plahtoniuca spôsobila, že korupcia mala ideálne podmienky pre rozvoj.

Vlajkovým príkladom bola spolupráca Olega Voronina, syna prezidenta, a Vlada Plahtoniuca. Používali svoju moc a vplyvy na získavanie úplatkov od domácich i zahraničných podnikateľov.

Zmiernenie kurzu

Voľby v roku 2005, pomimo víťazstva Komunistickej strany, nezabezpečili potrebné 3/5 poslancov a preto prezident Voronin musel získať podporu časti opozície. Následkom bola čiastočná zmena vládnej politiky.

V tom období sa krajina otvorila pre európsku diplomaciu. Moldavsko však viedlo svoju európsku politiku veľmi obozretne. Dialóg o vstupe do NATO alebo EÚ mohol byť iba snom západných politikov. Pomimo ostražitého otvorenia sa do sveta európskej politiky sa vláda stále snažila dodržať dobré vzťahy s Moskvou - neúspešne.

Následkom novej politiky vlády Rusko v roku 2006 nasmerovalo silný úder moldavskej ekonomike, embargo na dovoz moldavského vína. Moldavsko ako hlavne poľnohospodárska krajina, nastavená na produkciu svetoznámych vín, veľmi ťažko prežívala stratu najväčšieho exportného trhu.

Rok 2008 a jeho globálne udalosti spustili v Moldavsku reťaz veľkých udalostí, ktoré zmenili moldavské dejiny.

(aktualizácia príspevku z 3.09.2018 20:17 sa týkala opravy gramatických chýb.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Hamšík vypadol z Ancelottiho zostavy, o odchode neuvažuje

Nerozumiem, odkiaľ tieto správy pochádzajú, odbil tvrdenia agent Petráš.

Blog Radovana Bránika

Synovia Detvy, Bytes a ďalší z kola von

Ľudia z pozadia firmy BYTES sa v obave z negatívnej publicity ozvali.


Už ste čítali?