Trojmorie-Veľký projekt malých štátov

Autor: Hubert Kowal | 15.9.2018 o 19:47 | (upravené 16.9.2018 o 15:30) Karma článku: 2,10 | Prečítané:  754x

S blížiacim sa pondelkovým summitom iniciatívy Trojmoria treba si položiť otázku kam tento ambiciózny projekt vlastne smeruje.

Z análov histórie

    Iniciatíva Trojmoria vznikla v roku 2016 ako dôsledok spoločnej iniciatívy poľského prezidenta Andrzeja Dudu a chorvátskej prezidentky Kolindy Grabar-Kitarović. Samotný vzor spolupráce medzi dvanástimi krajinami východnej časti EÚ musíme hľadať už v neskorom stredoveku.

    V politickom vedomí sa myšlienka spolupráce v oblasti medzi Baltským, Čiernym a Jadránskym morom systematicky objavuje už stovky rokov. Jej najstaršie príklady sú prepojené z Jagelovskou dynastiou a Poľsko-Litovskou úniou. Najznámejším príkladom je však politický koncept vypracovaný v medzivojnovom Poľsku-Intermarum. Idea Intermária bola federalizácia stredo-východnej Európy pod vedením Poľska ako protiváha pre zväčšujúcu sa pozíciu nacistického Nemecka a Sovietského Zväzu. Po tragických udalostiach Druhej svetovej vojny bola koncepcia spolupráce medzi Baltským, Čiernym a Jadranskym morom odložená na bok na dlhé dekády, aby sa mohla odrodiť v novej podobe.

Pomalé začiatky

   Koncepcia spolupráce medzi tromi moriami sa vrátila do sveta politiky v roku 2015 vďaka novozvoleným prezidentom Poľska a Chorvátska. Aj keď iniciatíva Trojmoria je relatívne nový projekt, jeho ciele sú veľmi ambiciózne. Predošlé pokusy o spoluprácu v regióne sa týkali hlavne vojenskej a politickej spolupráce.  Hlavným cieľom Trojmoria je však ekonomická spolupráca.

   Prvý summit iniciatívy sa odohral v auguste roku 2016 v chorvátskom Dubrovníku a spoločná deklarácia dvanástich krajín sa stala základom ďalšej spolupráce. Na summite boli tiež prítomní reprezentanti Číny a Spojených štátov.

  Väčšiu mediálnu pozornosť získal summit vo Varšave v lete roku 2017. Veľkú pozornosť získal hlavne kvôli návšteve amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa zúčastnil prvej časti summitu a vyjadril podporu Spojených štátov pre iniciatívu. Počas Varšavského summitu sa rozhodlo o tom že každý rok spolu so summitom prezidentov sa má odohrávať biznisové fórum Trojmoria.

Os Sever-Juh

    Hlavným projektom na ktorom sa zhodujú všetky krajiny iniciatívy je vytvorenie tzv. Via Carpatia, ktorá má byť dopravným uzlom spájajúcim sever a juh, od litovskej Klaipedy, až po grécky Solún. Aj keď samotný projekt je o dekádu starší od samotnej iniciatívy, nemožno spochybniť že spolupráca na vysokej politickej úrovni pomôže so zlepšením jeho realizácie.

    Viac kontroverznou otázkou je energetika. Nová politika poľskej vlády týkajúca sa diverzifikácie zdrojov zemného plynu našla svoj odraz aj v plánoch Trojmoria. Takzvaný plynový koridor Sever-Juh, ktorý ma spojiť poľský terminál na skvapalnený plyn v Świnoujściu a plánovaný chorvátsky terminál na ostrove Krk cez Slovensko a Maďarsko vyvoláva medzi niektorými členmi kontroverzie. Mnohé krajiny ako napríklad Bulharsko a Maďarsko nemajú veľký záujem o kúpú amerického zemného plynu.

    Napriek rozdielom medzi krajinami majú všetky jeden spoločný cieľ: zvýšiť počet obchodných aktivít na na osi sever-juh.

   V dnešnej situácii sa väčšina európskeho obchodu pohybuje na osi východ-západ, hlavne vďaka dobre rozvinutej infraštruktúre a dobrému terénu. Štáty Trojmoria svojími infraštrukturálnymi projektmi chcú túto tendenciu zmeniť. Polstoročie nadvlády Sovietského zväzu v regióne znemožnilo stavbu nových cestovných a vlakových spojení.

   Od Trojmoria nemôžeme očakávať žiadne zázraky. Región Trojmoria je dekády pozadu od západu Európy v otázke cestnej a železničnej infraštruktúry .Práve impulz vytvorený Trojmorím môže spôsobiť zväčšenie spolupráce lídrov regiónu, ktorej následkom môže byť finálne dobehnutie západnej Európy.

Nový summit

      Pondelňajší summit v Bukurešti pravdepodobne neprinesie veľa prekvapení. Očakávajú sa rokovania o vyše 40 projektoch z oblasti energetiky, infraštruktúry a telekomunikácie. Jedným z nich je napríklad projekt RAIL 2 SEA, ktorého cieľom je modernizácia železnice medzi poľským Gdaňskom a rumunskou Konstancou na komerčné aj vojenské použitie. Podľa rumunského portálu Actmedia sa na summite majú taktiež preberať otázky vytvorenia spoločného investičného fondu a siete obchodných komôr Trojmoria.

     Zaujímaví sú však špeciálni hostia tohtoročného summitu, prezident Európskej Komisie Jean Claude Junker, minister zahraničných vecí Nemecka Heiko Maas a americký sekretár energetiky Rick Perry. Nemecko prehlásilo svoj záujem o členstvo v iniciatíve koncom augusta. Práve vysoké postavenie špeciálnych hostí summitu ukazuje na to, že Trojmorie pomaly získava na význame v očiach EÚ aj Spojených Štátov.

Suma sumárum

       Iniciatíva Trojmoria má veľký rozvojový potenciál. Napriek tomu že poniektorí ju považujú za čisto politický projekt, idea existencie Trojmoria je veľmi pragmatická a je v záujme každej zúčastnenej krajiny. Skoro každej.

  Čiernou ovcou Trojmoria je Rakúsko. Svojou históriou a rozvojom výrazne odstáva od zvyšných krajín iniciatívy. Napríklad v roku 2017, keď vo Varšave prebiehal summit bol reprezentantom krajiny rakúsky veľvyslanec v Poľsku. Bol to výrazný signál, že Rakúsko nepovažuje Trojmorie za podstatný projekt. Do Bukurešti má však tentokrát prísť rakúsky Prezident Bellen, aj keď jeho význam v rakúskej politike nie je veľký jeho prítomnosť ukazuje, že Rakúsko zmenilo svoj postoj voči Trojmoriu.

 Slovensko ma taktiež veľký záujem vo fungovaní iniciatívy. Väčšina infraštruktulárnych projektov prechádza práve cez slovenské územie a zvýšenie obchodnej aktivity na osi sever-juh iba pomôže rozvoju slovenskej ekonomiky.

 Budúcnosť iniciatívy Trojmoria závisí taktiež na vás, obyčajných občanoch. Bohužiaľ úroveň informovanosti o Trojmorí je na Slovensku veľmi nízka, čím bude vyššia tým je väčšia šanca že získa viac priestoru v slovenskom politickom priestore.

(úprava z 16.09.2018 15:30 s a týkala opravy gramatických chýb)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.


Už ste čítali?