Gálsky kohút v Bratislave

Autor: Hubert Kowal | 29.10.2018 o 7:46 | Karma článku: 1,54 | Prečítané:  540x

V piatok najvyšší predstaviteľ Francúzskej republiky, prezident Emmanuel Macron, navštívil Slovensko. Je Macronova prezidentúra úspešná? Či má táto vizita reálne politické následky, okrem dopravného kolapsu hlavného mesta?

 

Prezident prekvapenie

Keď v roku 2017 ledva 39 ročný Emmanuel Macron vyhlásil svoju kandidatúru na post prezidenta, mnohí neverili v jeho úspech. Macron bol vtedy málo známym ministrom financií vo vláde prezidenta Hollanda. Kombinácia úspešnej kampane spojenej so získaním spojencov v Socialistickej strane umožnila mladému kandidátovi nielen sa dostať do druhého kola prezidenstkých volieb, ale aj postaviť novú politickú stranu En Marche.

Menej radikálna rétorika kandidáta mu priniesla viac ako 65% hlasov v druhom kole, v ktorom sa musel zmieriť s populárnou nacionalistickou líderkou Marine Le Penovou. Následne v júni En Marche získalo väčšinu poslaneckých mandátov vo francúzskom parlamente.

Reformy, reformy a reformy

Prezident Macron, narozdiel od svojho predchodcu Hollanda, začal svoje prezidenstké obdobie veľmi akčne. Francúzsko bolo v období, keď bol Macron zvolený za prezidenta, vo veľmi komplikovanej situácii. Teroristické útoky siali strach a hrôzu v uliciach, zatiaľ čo v domoch siala strach vysoká nezamestnanosť a ekonomická stagnácia.

Otázka terorizmu mala byť vyriešená novým anti-teroristickým zákonom, ktorý rozširoval oprávnenia polície a tajných služieb v boji proti terorizmu. Napriek kontroverznosti zákon získal podporu hornej aj dolnej komory francúzskeho parlamentu.

Prezident Macron si krátko po víťazstve vo voľbách získal nepriateľov vo východných krajinách Európskej únie zákonom limitujúcim tzv. social dumping obyvateľov východnej časti EÚ vo Francúzsku. Mnohí považujú tento zákon ako narušenie slobody pracovného trhu v EÚ.

Ďalším krokom prezidenta bola modifikácia pracovného zakonníka, aby viac podporoval práva zamestnávateľov. Napriek protestom socialisticky zmyšľajúcich Francúzov aj táto zmena získala podporu parlamentu.

Kontroverzie a pomalý pád

Priebehom roku 2018 sa na Macronovej lodi prezidentúry začali objavovať prvé diery. Vyjadrenia prezidenta o potrebe príjmania migrantov z krajín Afriky a Blízkeho východu spôsobili väčšiu radikalizáciu francúzskej spoločnosti a nárast podpory pre Národný Front Marine Le Penovej.

Ďalším problémom prezidenta boli časté škandály prepojené s jeho životným štýlom. Vizážistka za 25 000€, príborová súprava za 50 000€, nový súkromný bazén na pláži - to je iba pár príkladov systematického rozhadzovania peňazí daňového poplatníka. Ďalším problémom bol taktiež škandál, v ktorom bol zapojený šéf ochránky Benalli a bol obvinený z toho, že pobil demonštranta počas protestu.

Omnoho väčšou hrozbou je odchod jeho dávnych politických spojencov. Minister spravodlivostiFrançois Bayrou, minister životného prostredia NIcolas Hulot a najmä minister vnútra Gerard Collomb rezignovali zo svojich funkcií. Najviac bolestivou stratou pre Macrona bol nedávny odchod Collomba, vyznamného člena Socialistickej strany. Jeho skúsenosti a dôvera v mladého politika bola jedným z dôvodov jeho úspechu.

Popularita prezidenta má tiež klesajúcu tendenciu. Začiatkom jeho pôsobenia mal Macron nadštandardnú popularitu vďaka tomu, že predošlý prezident Hollande bol vo francúzskej spoločnosti extrémne nepopulárny a mnohí mali nádej na lepšiu zmenu. Teraz podpora prezidenta klesla z približne 60% na hranicu 30%. Práve v tejto situácii Emmanuel Macron prišiel na štátnu návštevu do Bratislavy.

Symbolický zmysel

Z vyhlásení zároveň slovenských a francúzskych politikov môžeme vydedukovať najmä to, že táto návšteva mala hlavne symbolický význam. Oslavy stého výročia československej štátnosti boli ideálnou príležitosťou pre Macrona, aby prišiel do strednej Európy. Aj keď vyjadrenia oboch strán sú veľmi všeobecné a výrazne sa nelíšia od typických vyjadrení po každej diplomatickej ceste na svete, prezident Macron sa mohol pokúšať o získanie podpory slovenskej vlády v otázke reformy EÚ.

Macronova vízia verzus Európska realita

Prezident Macron získal veľkú priazeň liberálnych médii, najmä kvôli svojim výrokom o európskej ochrane, integrácii a o ”autoritárnych demokraciách” v Poľsku a Maďarsku. Mnohí videli Macrona ako budúceho neoficialného lídra EÚ namiesto veteránky politickej scény Angely Merkelovej. S jednou vecou však prezident Francúzska nepočítal - napriek priemerným výsledkom vo voľbách kancelárka Merkelová nikam neodišla a stále má jej slovo veľký vplyv na európsku politiku. Práve táto situácia prinútila Macrona zmeniť taktiku. Namiesto toho, aby sa stal novým lídrom, rozhodol sa spolupracovať s Merkelovou na novej vízii Európy. Táto spolupráca patrí medzi tie viac komplikované, obe strany sa snažia získať spojencov a jediným miestom, kde krajiny nedeklarovali podporu pre Berlín alebo Paríž, je práve stredná Európa. Macronova vizita v Čechách a na Slovensku je pravdepodobne odpoveďou na diplomatickú iniciatívu Nemecka v Česku a Poľsku. Z vyjadrení francúzskeho prezidenta vyplýva, že stretnutie bolo úspešné. Položme si otázku - je naklonenie sa slovenskej politickej scény smerom k Parížu v slovenskom štátnom záujme?

Ekonomický motor Európy

Francúzsko je pre Slovensko veľmi významným exportovým aj importovým partnerom. Nemôžeme však zabúdať na to, že hlavným obchodným partnerom Slovenska je Nemecko. Práve do Nemecka sú dovážané tovary, ktorých hodnota je trikrát väčšia od exportu do Francúzska. Podobne situácia vyzerá s dovozom. Tu je však prevaha nemeckého importu až päťnásobná.

Dôležitým faktorom pre slovenskú vládu je to, že Berlín je viac liberálnejší voči autoritarným tendenciám v strednej Európe, zatiaľ čo Macron systematicky kritizuje vývin situácie v Poľsku a Maďarsku.

V málo pravdepodobnej situácii, v ktorej by sme museli vybrať medzi Berlínom a Parížom, omnoho lepšou voľbou by pre slovenské záujmy bol Berlín.

Suma Sumárum

Úspešné začiatky vlády Macrona sa pomaly končia. Mnohé škandály a odchod strategických spojencov spôsobuje slabnutie pozície Macrona vo Francúzsku. Emmanuel Macron nie je dobrým prezidentom Francúzska, ako píšu niektoré média, Emmanuel Macron je čo najviac priemerným prezidentom, ktorého popularita vyniká z toho že predošlý prezident bol pre Francúzsko katastrofálny.

Macronova pozícia v Európe je vďaka liberálnym médiám veľmi silná. Jeho projekt bližšej integrácie Európy získal veľkú podporu v západnej Európe. Podarí sa Macronovi získať podporu strednej Európy? Toto je otázka pre vás.

 Chcel by som vás pozvať na novú fb stránku môjho blogu, kde môžete dať hlas v ankete na tému budúceho článku.https://www.facebook.com/kowalblog
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.


Už ste čítali?