Opäť tí poľskí fašisti

Autor: Hubert Kowal | 13.11.2018 o 7:05 | Karma článku: 2,31 | Prečítané:  825x

V nedeľu Poľsko oslavovalo sté výročie znovuzískania nezávislosti. Práve kvôli tej príležitosti sa vo Varšave odohral Bielo-červený pochod. Je Bielo-červený pochod najväčším neofašistickým pochodom na svete?

 

Radikálne začiatky

      Pochod nezávislosti, ktorý bol súčasťou nedelňajšieho Bielo-červeného pochodu, je relatívne novou iniciatívou. Prvý pochod sa odohral v roku 2010 vďaka spoločnej iniciatíve radikálne pravicovej Všepoľskej mládeže a Národno-radikálneho frontu. V tom období sa pochodu zúčastnilo iba pár stoviek pravicových aktivistov.

  Priebehom rokov pochod sa stal jedným zo symbolov nespokojnosti poliakov voči politike premiéra Donalda Tuska a jeho nástupkyni Ewy Kopacz. Počas pochodov sa odohralo mnoho nebezpečných incidentov.  Najviac známymi príkladmi sú pouličné boje s členmi ľavicovej organizácie Antifa, spálenie dúhy na jednom z varšavských námestí, dokonca aj vandalizmus v okolí budovy ruského veľvyslanectva. Pochod nezávislosti bol každoročnou manifestáciou radikálnejšieho krídla poľskej pravice, ale najmä sviatkom, počas ktorého sa oslavuje nezávislosť. Typickým elementom je spievanie patriotických piesni a slávnostný koncert.

Nový štart

  V roku 2015, kedy médiá v celej Európe neustále informovali o migračnej kríze a vtedajšia poľská premiérka Ewa Kopacz vyhlásila, že Poľsko prijme migračné kvóty, spôsobilo to veľmi silnú reakciu poľskej spoločnosti. Napriek víťazstvu strany Právo a Spravodlivosť v októbrových voľbách sa pochodu zúčastnilo podľa rôznych odhadov okolo 75-100 tisíc demonštrantov.

  Práve obdobie 2015-2017 bolo obdobím, kedy sa na pochodoch veľmi často objavovali kontroverzné tváre európskej pravičiarskej scény. Medzi hosťami sa vyskytovali členovia maďarského Jobbiku, švédski a talianski radikálni pravičiari a dokonca poslanec Mazurek z ĽSNS. Aj keď na obranu Poliakov treba povedať, že nemajú potuchy o slovenskej politickej scéne a Mazurek bol pozvaný hlavne kvôli svojím názorom na migračnú politiku EÚ.

  Novú kapitolu pochodu začala rezignujúca starostka Varšavy Hanna Gronkiewicz-Waltz, keď zakázala Pochod Nezávislosti za ”radikálne názory”.

Vládny Gambit

  Organizátori pochodu sa v bleskovom tempe odvolali na súd. Poľský prezident Andrzej Duda sa chopil príležitosti a vyhlásil, že cez Varšavu prejde zjednotený pochod všetkých Poliakov. V tomto vyhlásení bol však jeden háčik, zákaz radikálnych transparentov. Aj keď radikálne transparenty stanovili iba malú časť transparentov na pochodoch, práve tie spôsobili to, že pochod je známy v celej Európe ako ”fašistický”.

  Súd neskôr zamietol rozhodnutie starostky, odvolávajúc sa na poľskú ústavu a slobodu zhromaždení. Organizátori sa spolu s vládou zhodli na organizácii spoločného pochodu, ktorý bude oslavou poľskej nezávislosti.

Rekordný pochod

  Podľa odhadov sa nedelňajšieho pochodu zúčastnilo okolo 200 000 ľudí, niektoré zdroje hovoria až o 250 000 ľuďoch. Tentoročný pochod bol mimoriadne pokojný, podobne ako predošlý. Tisíce rodín s malými deťmi, dôchodcovcia, mladí ľudia, veteráni varšavského povstania a vládni politici spoločne pochodovali, spievajúc hymnu a patriotické piesne.

  V neskorších hodinách sa účastníci Pochodu nezávislosti oddelili a zozbierali sa pri národnom štadióne, kde sa odohrával patriotický koncert. V tomto roku sa na scéne neobjavili žiadni kontroverzní politici z iných časti Európy. Jedinú kontroverziu spôsobila malá skupina demonštrantov z Talianska reprezentujúcich krajné pravicové hnutie Forza Nuova.

  Táto téma bola využitá napríklad cez BBC, aby ukázali čitateľom pochod ako obrovskú skupinu neonacistov. Menším incidentom bolo taktiež spálenie vlajky Európskej únie niekoľkými demonštrantmi. Položme si však otázku: je Bielo-červený pochod fašistický a neonacistický ako ho opisujú mnohé zahraničné média?

Suma sumárum

  Bielo-červený pochod, alebo pochod nezávislosti, je napriek niektorým kontroverziám krásnou ukážkou v Európe vymierajúceho patriotizmu a láske k vlasti. Drvivá väčšina učastníkov tam prichádza nie kvôli pravicovým rečníkov a vandalizmu, ale práve kvôli oslave nezávislosti a neskutočnej atmosfére tohto podujatia.

  Aj keď sa oslavy stého výročia znovuzískania nezávislosti odohrávali v pozadí politických konfliktov, samotné oslavy boli ukážkou jednoty Poliakov v oblasti slávenia nezávislosti. Ťažko je sa čudovať Poliakom, prečo niektorí z nich majú protieurópske nastavenie. Keď významný bruselský politik Guy Verhofstadt hovorí o pochode ako o zoskupení neonacistov. Je to obrovská urážka pre celý poľský národ.

  Napriek mediálnym útokom na tento pochod, ako rodený Poliak musím povedať jednu vec otvorene. Pokiaľ všetci, čo sa zúčastnili tohto pochodu, sú fašisti, tak aj ja som hrdý poľský fašista. Bojujme proti klamlivým stereotypom a xenofóbii. Slovákom a Slovensku chýba takáto úžasná príležitosť oslavovať nezávislosť. Pokiaľ by sa v Bratislave organizoval pochod, ktorý aspoň z časti tak entuziasticky oslavuje slovenskú nezávislosť, neváhal by som sa k nemu pripojiť.

 

Vážený čitaťeľia, neprosíl som vás nikdy o niečo také. Pokiaľ sa vám páčil článok zverejníte ho svojím známym aby sme mohli spoločne bojovať proti stereotypom a hoaxom.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.


Už ste čítali?