Taliansko a Francúzsko - dvojité štandardy Európskej únie v praxi

Autor: Hubert Kowal | 19.11.2018 o 7:05 | Karma článku: 1,46 | Prečítané:  505x

Zatiaľ čo Európska komisia a väčšina európskych médii neustále informujú o kontroverznom návrhu talianského rozpočtu, vo Francúzsku bol prijatý nový rozpočet, ktorý môže ohroziť európsku ekonomiku.  

 

Spoločné korene

Taliansko aj Francúzsko veľmi silno zažili na svojej koži finančnú krízu z roku 2008. Jej následky v podobe vysokej nezamestnanosti, ekonomickej stagnácie a zadlženia sa ťahajú za krajinami aj dnes. V roku 2008 národný dlh Francúzska siahal 68 percent HDP, v roku 2017 to už bolo viac ako 98 percent. Taliansky dlh v roku 2008 bol už na úrovni 102 percent, v roku 2017 sa vyšplhal až na 131,4 percenta HDP.

Obe krajiny sú významnými európskymi ekonomikami, ktorých kolaps by mal katastrofálne následky v celom regióne. Tieto krajiny zároveň patria medzi najdôležitejších členov Eurozóny.

Bohužiaľ, členstvo Talianska v Eurozóne odobralo Talianom monetárnu flexibilitu, ktorá bola základom talianskeho ekonomického úspechu v 80-tych a 90-tych rokoch.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že obe krajiny bojujú proti rovnakým problémom. Ekonomická stagnácia, vysoká nezamestnanosť, starnúca populácia, tieto všetky problémy sú spoločné pre západoeurópskych velikánov. Napriek rozdielom v rétorike talianskej a francúzskej vlády sa ich riešenia na seba celkom podobajú.

 

Taliansky príbeh

Keď v júni Talianskom začala vládnuť populistická koalícia Ligy Severu a Hnutia Piatich Hviezd, jedným z jej cieľov bol boj proti ekonomickej stagnácii. Cieľom rozpočtu na rok 2019 je zastaviť stagnáciu pomocou zníženia daní, s cieľom zavedenia v budúcnosti rovnej dane. Tento rozpočet obsahuje zároveň aj viac sociálne nastavené výdavky ako napríklad zavedenie základného príjmu a zmeny v dôchodkovom systéme krajiny.

Podľa odhadov talianskej vlády deficit rozpočtu má siahať 2,4 percenta HDP, Európska Komisia však toto číslo odhaduje na 3,2 percenta. V prípade kedy by Taliansky rozpočet presiahol deficit 3 percent HDP boli by porušené medzinárodné zmluvy o fiškálnej politike členských krajín.

Práve rozdiel ekonomických odhadov a kontroverzná rétorika talianskej vlády spôsobila  veľkú kontroverziu spojenú s rozpočtom Talianska. Aj keď tento rozpočet hlavne vo svojich bodoch o sociálnej politike reálne ohrozuje fiškálnu politiku, Macronove Francúzsko sa rozhodlo prijať podobné opatrenia.

 

Galský Kohút opäť útoči

Koncom septembra vo Francúzsku sa spustila debata o novom národnom rozpočte. Jeho deficit ma podľa odhadov siahať až 2,8 percenta HDP, čo je veľmi blízko k európskym fiškálnym podmienkam. Napriek tomu, rozpočet je výrazným pokrokom oproti roku 2018, kedy rozpočet prekročil povolenú fiškálnu hranicu. Francúzsko čelí obvineniam spojenými s tým že vláda porušuje podmienky týkajúce sa znižovania rozpočtového deficitu. Podľa nich Francúzsko má do roku 2020 znížiť svoj rozpočtový deficit o 0,6 percenta. Momentálne to však vyzerá na to, že deficit bude znížený iba o 0,4 percenta.

Podobne ako jeho taliansky ekvivalent, jeho základným kameňom je zníženie daní a podpora podnikateľského sektora. Aj keď vo francúzskom rozpočte nie je prítomné zvyšovanie pôvodných, alebo zavádzanie nových sociálnych opatrení, návrh rozpočtu bol konfrontovaný mnohými francúzmi.

Prezident Macron od začiatku svojho pôsobenia musí čeliť obvineniam z favorizácie francúzskej oligarchie. Aj keď Francúzsko a jeho politické spektrum je nastavené na socialistickú koľaj, tieto obvinenia spojené s pokusom ekonomickú transformáciu krajiny spôsobili veľký pád Macronovej popularity.

 

Suma Sumárum

Taliansky aj francúzsky rozpočet sú v dnešnom tvare pre európsku ekonomiku neprospešné. Aj keď zníženie daní a podpora podnikateľského prostredia s cieľom zlepšenia ekonomickej situácie krajiny treba uznať za produktívne riešenie, dnešná úroveň rozpočtového deficitu Talianska a Francúzska je príliš vysoká a môže mať negatívne následky pre ceny dlhopisov a úrokové sadzby.

Táto situácia poukazuje taktiež na ďalší podstatný fakt. Vláda Emmanuela Macrona, ktorá je vo Francúzsku nenávidená, ale milovaná v zahraničí, je favorizovaná médiami a samotnými európskymi orgánmi. Aj keď Francúzsko tak isto ako Taliansko porušuje dohody a európske normy obyvatelia únie nie sú informovaní o tom, že tretia (onedlho druhá) najväčšia ekonomika EÚ otvorene porušuje dohody o regulácii rozpočtového deficitu. V prípade keď taktika Francúzskej sa ukáže kontraproduktívna, jej následky bude cítiť celá Európska únia.

V prípade Talianska situácia je ešte viac radikálna. Pokiaľ taliansky plan, ktorého základom sú nižšie dane a vyššie sociálne benefity bude neúspešný, v najhoršom prípade nás môže čakať repríza z Gréckej finančnej krízy.

Ekonomická situácia vo Francúzsku a Taliansku a jej riešenia sa v mnohom na seba podobajú, ale zároveň sa líšia. Položte si však jednu otázku- Chceli by ste aby dominantnou postavou vo svete európskej politiky bol politik, ktorý hovorí o dôležitosti EÚ, o spoločnej európskej armáde, o vlastnom rozpočte pre eurozónu a zároveň porušuje dohody o fiškálnej politike? Alebo chcete aby významnou postavou sa stal človek, ktorého ekonomicko-sociálna politika sa v mnohých veciach podobá na začiatky vládnutia Mussoliniho? Na tieto otázky si musíte odpovedať sami, drahí čitatelia.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.


Už ste čítali?