Pád Benjamina Netanjahu, šanca na mier na Blízkom východe?

Autor: Hubert Kowal | 23.11.2018 o 7:05 | Karma článku: 1,31 | Prečítané:  431x

Izreaelská vláda pod vedením Benjamína Netanjahu priebehom minulého týždňa zažila jednu z najväčších vládnych kríz. Môže sa pád Netanjahuovej vlády stať realitou? Prečo táto kríza vôbec vypukla?

Gambit Hamasu

Radikálna islamistická organizácia Hamas, ktorá ovláda Pásmo Gazy už vyše dekádu, pred necelými dvoma týždňami obnovila svoje raketové útoky na pohraničné izraelské mestá. Tieto útoky boli odpoveďou na námornú a pozemnú blokádu Gazy a na civilné obete pohraničných protestov.

Izrael na raketové útoky odpovedal bombardovaním pozícii Hamasu v Gaze. Najväčšou škodou pre Hamas bolo zničenie sídla propagandistickej televízie Al-Aksa. Podobný incident sa odohral počas Izraelsko-Libanonskej vojny v roku 2006, kedy sídlo televízie Al-Manar, vlastnenej hnutím Hizballáh, bolo zrovnané so zemou.

Existovala reálna šanca na to, že by tento konflikt mohol eskalovať do vojny. Preto Izrael, v spolupráci s Egyptom, dokázal vytvoriť relatívne funkčné prímerie. Práve toto prímerie spustilo aktuálnu politickú krízu v Izraeli. Minister obrany, Avigdor Lieberman spolu so svojou politickou formáciou Izrael- Náš Domov rezignoval z účasti vo vláde.

Jeden alebo dva židovské národy?

Aby sme mohli pochopiť kontext Izraelskej vládnej krízy, musíme pochopiť faktor, ktorý v Európe nepoznáme. Napriek tomu, že Židia tvoria takmer 75% izraelskej populácie, existujú medzi nimi dve hlavné skupiny- aškenázski a sefardskí/mizrachskí Židia. Počas prvých rokov existencie štátu Izrael, aškenázski Židia pochadzajúci z Európy boli absolútnou väčšinou židovskej populácie v Izraeli. Vzhľadom na ich európsky rodokmeň, Aškenázi sú viac svetskí a liberálni v otázke náboženských zákonov a zahraničnej politiky. Mnohí členovia tohto etnika podporujú vznik separátneho štátu Palestína.

Priebehom 70-tych a 80-tych rokov, kedy Izraelská vláda začala evakuovať židovskú populáciu z krajín Blízkeho východu a Afriky, podiel sefardských Židov veľmi rýchlo narástol. Sefardi vzhľadom na to, že stáročia koexistovali s islamom, sú viac radikálni v náboženských otázkach. Niektorí dokonca podporujú zavedenie súdov založených na náboženskom práve. Sefardské hnutia sú taktiež omnoho viac nacionalistické a ich prioritou je silná armáda, ktorá bude schopná obrániť krajinu pred mnohými hrozbami.

Rozdiely medzi Aškenázmi a Sefardmi nie sú iba na ideologickej úrovni. Väčšinou práve Sefardi patria medzi tých menej majetných podporujúcich sociálnu ekonomickú politiku. Aškenázi podporujú hlavne existenciu vhodných podnikateľských podmienok, aby bol zabezpečený ekonomický rast.

Politická situácia v Izraeli sa začala meniť následkom toho, že populácia Aškenázov a Mizrachov je vyrovnaná.

Krásy izraelského Knessetu

Odchod strany Izrael-Náš Domov, ktorý nechal vládnu koalíciu iba s väčšinou jedného hlasu, bol ideálnou ukážkou ako veľmi je izraelská vláda krehká. Marcové voľby do Knessetu prinútili Benjamína Netanjahu a jeho stranu Likud k vytvoreniu pravicovo orientovanej vládnej koalície.

Súčasťou koalície je zároveň centristická Yesh Atid a ortodoxní radikáli z politického hnutia Shas. Netanjahu má veľmi náročnú úlohu, a to udržanie tejto veľmi krehkej koalície s rozlišnými názormi do ďalších volieb v roku 2019. Okrem ideologických rozdielov medzi koaličnými partnermi musel Netanjahu čeliť mnohým obvinenia z korupcie a míňania verejných peňazí pre osobný luxus a štandard života podobným životu najbohatších ruských oligarchov.

Preto veľkým úderom pre Netanjahua bolo ultimátum vystavené lídrom koaličnej strany Židovský domov, Naftalim Bennettom, ktorý pre seba žiadal post ministra obrany. V prípade, že by Židovský domov odišiel z vládnej koalície, Netanjahu by stratil parlamentnú väčšinu a bola by nutná organizácia predčasných parlamentných volieb. Predseda vlády využil skryté eso v rukáve, ktoré mu umožnilo predĺžiť svoj politický život.

Červený strašiak

Benjamín Netanjahu použil azda najstarší politický trik. Premiér začal varovať pred tým, že predčasné voľby budú víťazstvom ľavicových formácii, podobné víťazstvu Yitzina Rabina v roku 1992.

Práve vláda Rabina spolu s palestínskym lídrom Yusufom Afrafatom dosiahla ratifikáciu dohôd z Osla, ktoré sa stali základným kameňom pre Izraelsko-Palestínsky mierový proces. Koniec koncom Naftali Bennett stiahol svoje ultimátum,  v mene zachovania kontinuity vlády v období krízy.

Suma sumárum

Aktuálna politická kríza v Izraeli je následkom komplikovaných dejín a ideologických rozdielov medzi obyvateľmi židovského národa. Vláda Benjamína Netanjahu prežila odchod strany Izrael-Náš domov a zároveň nedovolila, aby sa ešte viac radikálne nastavený Bennett stal ministrom obrany.

Riešenie situácie v podobe toho, že Netanjahu bude ministrom obrany je iba dočasné. Netanjahu je už predsedom vlády, aj ministrom zahraničných vecí. Vláda si však nemôže dovoliť byť príliš pacifisticky nastavená voči hrozbám zo zahraničia. Napriek snahám menej radikálnych členov koalície, Izraelsko-Palestínsky mierový proces nemôže pokračovať s tak podelenou vládnou koalíciou.

Momentálne je kríza vyriešená, ale pokiaľ sa zopakuje podobne nešťastný sled udalostí, vláda sa kvôli svojím ideologickým rozdielom s vysokou pravdepodobnosťou rozpadne.

Vláda Benjamína Netanjahu má teraz iba jeden cieľ - prežiť do volieb v roku 2019. Aký je váš názor na aktuálnu situáciu v Izraeli? Prežije Netanjahu tento pád, alebo to bude začiatok jeho konca?

 

Pokiaľ sa vám páčil tento článok, chcel by som vás pozvať na fb stránku môjho blogu. 

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.


Už ste čítali?