Môže nový rozpočet pre Eurozónu pomôcť Slovensku?

Autor: Hubert Kowal | 26.11.2018 o 7:00 | Karma článku: 1,03 | Prečítané:  258x

Nedávne spoločné vyhlásenie ministrov financií Francúzska a Nemecka týkajúce sa vytvorenia separátneho rozpočtu pre Eurozónu spôsobilo veľkú vlnu kontroverzií. Ako nový rozpočet ovplyvní Slovensko?

 

Nový rozpočtový poriadok

Diskusia týkajúca sa nového sedemročného rozpočtu Európskej únie, ktorý bude platný od roku 2021, sa začala už priebehom tohto roka. Politické elity Európy intenzívne rokovali o výzore nového rozpočtu.

Napriek tomu, že Spojené Kráľovstvo, jeden z najväčších prispievateľov do rozpočtu odchádza z EÚ, rozpočet sa rozšíril o takmer 200 miliárd eur. Práve zvýšenie rozpočtu spôsobilo vlnu politických protestov v priespievateľských krajinách ako napríklad Holandsko a Fínsko. Veľmi kontroverzným posunom bola relokácia veľkého objemu finančných prostriedkov z regiónu strednej Európy do krajín južnej Európy, niektorí dokonca zachádzajú do tvrdení, že je to trest za nelojálne postavenie Maďarska a Poľska voči EÚ.

Aj keď nie je možné pochybovať v benefity získané pomocou eurofondov a ich vklad do rozvoja členských krajín EÚ, jedna z najväčších položiek rozpočtu je považovaná mnohými strediskami ako mrhanie peniazmi. Áno, tou položkou sú poľnohospodárske subsídie. Už mnohé roky najväčším beneficientom poľnohospodárskych dotácií je Francúzsko. Napriek tomu, že napríklad Holandsko, ktoré vzhľadom na svoju polohu má omnoho menej ornej pôdy, dosahuje omnoho lepšie produkčné výsledky ako Francúzsko, nepotrebuje k tomu tak obrovské dotácie ako krajina galského kohúta.

Práve vtedy, keď mnohé krajiny vyjadrujú svoju nespokojnosť s návrhom rozpočtu, Francúzsko spolu s Nemeckom pribíjajú posledný klinec do rakvy európskeho rozpočtu.

Macron a jeho pyrrhovo víťazstvo

Francúzsky prezident Emmanuel Macron považuje vytvorenie separátneho rozpočtu pre krajiny Eurozóny, spolu s projektom európskej armády, za najväčšie priority svojej európskej politiky. Napriek nárastu pozície Macrona vo svete európskej politiky, mladý prezident musel rátať s názorom ekonomického motora Európskej únie - Nemecka.

Aj keď koncept separátneho rozpočtu pre krajiny Eurozóny nie je nový, napríklad v roku 2012 nemecká kancelárka Merkelová rázne zamietla túto myšlienku, rozloženie politických karát v Európe sa však zmenilo. Pozícia nemeckej kancelárky je stále veľmi silná, ale vzostup populizmu a pád popularity v rodnom Nemecku výrazne zmenšil jej moc a reputáciu na európskej politickej scéne. Mladý a charizmatický Macron si napriek mnohým kontroverziam získal podporu mnohých ľavicových médii v celej Európe. Rokovania medzi Nemeckom a Francúzskom týkajúce sa separátneho rozpočtu pre Eurozónu boli dlhé, ale koniec koncom bol dosiahnutý kompromis.

Takzvaná deklarácia z Mesebergu potvrdzuje spoločnú snahu Nemecka a Francúzska o vytvorenie separátneho rozpočtu pre Eurozónu, ktorý bude súčasťou celkového rozpočtu Európského rozpočtu. Okrem toho, že prispievateľmi budú iba samotné krajiny Eurozóny a hlavným cieľom rozpočtu bude podpora inovácii a konkurencieschopnosti, nie je aktuálne dostupných mnoho informácií.

Výška a veľkosť vkladov do rozpočtu sú zatiaľ neznáme a budú predmetom rokovaní medzi všetkými krajinami Eurozóny. Aj keď na prvý pohľad táto situácia vyzerá na Macronove víťazstvo, Francúzsko muselo spraviť veľa ústupkov voči Nemecku. Hlavným ústupkom je zanechanie rozpočtu ako súčasť celkového rozpočtu EÚ.

Návrh rozpočtu Eurozóny zatiaľ získal podporu väčšiny členských krajín. Opozíciu reprezentujú zatiaľ iba dve krajiny - Taliansko a Holandsko.

Salviniho Gambit

Najväčšou prekážkou ambiciózneho projektu francúzskeho prezidenta je vplyvný taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Konflikt medzi Európskou úniou a Talianskom ohľadom talianskeho rozpočtu sa dostal aj do rokovaní o novom rozpočte EÚ. Predstavitelia talianskej vlády sa už mnohokrát vyhrážali, že pokiaľ EÚ zavedie sankcie voči Taliansku, Taliansko použije právo veta na celý rozpočet Európskej únie, vrátane rozpočtu pre Eurozónu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Taliansko je bezmocné, ale faktom je, že Taliansko je treťou najväčšou ekonomikou celej Eurozóny.

Tvrdohlavý prístup talianskej vlády voči svojmu rozpočtu a podobne tvrdohlavá odpoveď EÚ spôsobuje stagnáciu, ktorá nikomu nepomôže, ba dokonca aj uškodí. Najviac smutné je to, že o morálke finančnej a monetárnej politiky Eurozóny debatujú dve krajiny, ktoré ju najviac porušujú. Z jednej strany máme Taliansko, ktoré porušuje sľuby ohľadom deficitu, na druhej strane máme Francúzsko, ktoré robí prakticky to isté iba viac sofistikovaným spôsobom.

Suma sumárum

Projekt rozpočtu pre Eurozónu môže byť úžasnou príležitosťou pre Slovensko. Slovensko, ako jedna z menej rozvinutých ekonomík Eurozóny, by určite získalo dodatočné financie na rozvoj inovácii a konkurencieschopnosti. Ďalšou otázkou by bolo efektívne využitie týchto financií, čo na Slovensku je pri aktuálnej vláde veľmi otázne.

Tento projekt má však aj svoju temnejšiu stránku. Je to jedna z prvých náznakov rozdelenia EÚ na dve rýchlosti, umožňuje hlbšiu integráciu krajinám Eurozóny a zároveň blokuje túto príležitosť krajinám, ktoré neprijali Euro. Veľmi smutnou realitou je to, že iniciatíva vychádza od krajiny, ktorá nedodržuje fiškálne podmienky Eurozóny a je otvorene negatívne nastavená voči mladším členom Európskej únie. Rozpočet pre Eurozónu je ďalším príkladom zväčšujúceho sa vplyvu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na svet európskej politiky, čo je pre nás Stredoeurópanov veľmi smutnou informáciou.

Aký je váš názor na zmeny v EÚ? Podporujete projekty ako separátny rozpočet pre EÚ alebo koncept európskej armády?

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.


Už ste čítali?