Voľby v Arménsku-koniec ruskej dominancie?

Autor: Hubert Kowal | 7.12.2018 o 7:00 | Karma článku: 1,11 | Prečítané:  321x

Nedelňajšie voľby v sotva trojmilónovom Arménsku s veľkou pravdepodobnosťou spečatia víťazstvo opozície. Odvráti vláda Nikola Pashinyan proces pomalého rozkladu Arménska? Bude sa schopné Arménsko vymaniť od vplyvov Moskvy?  

 

Post-sovietský syndróm

Arménsko, najmenšia krajina vo svojom regióne to nikdy nemala ľahké. Od tragických udalostí prvej svetovej vojny, socialistickú nadvládu, až po dominanciu oligarchie. Arménsko bez pochýb trpí  post-sovietským syndrómom.

Arménsko musí každý deň bojovať proti mnohým problémom. Každý rok tisíce mladých Arméncov odchádza do zahraničia za lepším životom. Vidiek aj mnohé menšie mestá sú prakticky opustené. Životný štandard je šokujúco nízky. Mnohí dôchodcovia, ktorí nemajú rodiny sú závislí na humanitárnej pomoci, ktorá im musí dodávať tak základné veci ako jedlo, oblečenie a drevo na kúrenie.

Okrem vnútorných problémov, musí mladá republika čeliť aj svojou nebezpečnou geopolitickou pozíciou. Už takmer tri dekády Arménsko aktívne podporuje separatistickú  republiku Artsakh v oblasti Nahorného Karabachu v boji proti Azerbejdžanu.

Vláda namiesto rozvíjania krajiny, dlhé roky investuje obrovské sumy do rozvoja armády (až 4,7% HDP). Problematické pre vládu a obyvateľov krajiny sú vzťahy s Tureckom, ktoré sú poznačené komplikovanou minulosťou. Komplikované vzťahy so susednými krajinami prinútili Arménsko k blízkemu spojenectvu s Ruskou federáciou, ktorého apogeum je umiestnenie v krajine viac ako 5000 ruských vojakov.

Arménsko má však nepriateľa, ktorý takmer dve dekády systematicky sabotoval rozvoj mladej republiky- Republikánska strana.

Posledná zamatová revolúcia na Kaukaze

Republikánska strana bola súčasťou arménskej politickej scény odjakživa. Vytvorená ešte za čias sovietskej nadvlády, finálne prevzala moc v krajine v roku 1999. Nacionalistická rétorika a vyvolávanie paniky ohľadom situácie v Náhornom Karabachu bolo dostatočné, aby totálne zdominovali arménsku politickú scénu.

Dlhé roky nadvlády umožnili strane si vytvoriť stabilnú sieť spriaznených oligarchov a korupčný aparát, ktorý výrazne znížil počet zahraničných investícii v krajine. Z roka na rok v Arménsku získavali na popularite opozičné formácie a hnutia.

Zlomovým bodom bol apríl roku 2018. Dlhoročný prezident Serkh Sargasyan narazil na prekážku každého despota, limit volebných období. Sargasyan preto vykonal manéver, ktorý sa podobá na tie z najväčších diktatórskych režimov Afriky a Ázie-vyhlásil sa premiérom. Tento manéver bol už príliš veľkou urážkou pre obyvateľov Arménska. Priebehom necelého mesiaca bol Sargasyan prinutený  vzdať sa postu premiéra krajiny.

Začiatok protivládnych protestov nevyzeral príliš nádejne. Pri dlhoročnom politickom aktivistovi a novinárovi Nikolovi Pashynyanovi stálo v Jerevane iba niekoľko stoviek ľudí. Zo dňa na deň počet protestujúcich stúpal, k protestom sa pridali aj ďalšie mestá v krajine aj mimo nej. Ďalším zlomovým bodom bolo zatknutie samotného Pashynyana. Jediné, čo dosiahla vláda bola ešte väčšia frekvencia a odhodlanosť občanov k  zmene vlády.

Koniec koncom protesty, ktoré vytiahli do ulíc viac ako 200 000 Arméncov dosiahli svoj cieľ. Sargasyan odstúpil a Pashynyan bol prepustený a stal sa novým premiérom Arménska.

Nová nádej pre Arménsko

Prevzatie postu predsedu vlády Pashynyanom bolo veľkým úspechom demonštrácii, ale Republikánska strana stále ovláda väčšinu poslaneckých mandátov. Napriek mnohým komplikáciam zo strany Republikánskej strany sa Pashynyanovi pomaly darí postaviť krajinu späť na nohy.

Odhalili sa veľké korupčné kauzy, ktorých aktérmi boli zároveň najdôležitejší oligarchovia v krajine, ale aj samotný Sargasyan a jeho rodina. Vláda sa pokúša získať veľmi potrebné zahraničné investície zjednodušovaním byrokratických procesov, ktoré boli hlavným zdrojom korupcie. Dokonca Sargasyan nedávno vyhlásil že plánuje zaviesť v Arménsku rovnú daň na úrovni 23%, ktorá by sa postupne znížila na 20%. Novou prioritou vlády je aj podpora návratu členov arménskej diaspory z celého sveta. Pred realizáciou týchto všetkých ambicióznych plánov stojí iba jediná prekážka, republikánska väčšina v parlamente.

Voľby o všetko

Nedeľnajšie voľby pravdepodobne neprinesú žiadne prekvapenie. Efektevita prvých mesiacov novej vlády a nenávisť voči starému systému prakticky eliminovala Republikánsku stranu z politického života krajiny.

Politický front opozičných strán pod vedením Pashynyana má podľa prieskumov podporu na úrovni 65-70%. Musíme si ale položiť jednu zásadnú otázku, ako sa zmení Arménsko pod vedením Nikola Pashnyana?

Suma sumárum

Nedávne udalosti v Arménsku dokázali to, že ulica môže dosiahnúť úspech aj v post-sovietských krajinách. Nová vláda môže pomôcť Arménsku s problémom všeobecnej korupcie a ekonomickej nestability. V otázke zahraničnej politiky sa pravdepodobne nič nezmení. Realita je taká, že Arménsko vždy bolo a vždy bude stáť pri boku Ruska. Arménsko je závisle na obchode s Ruskom a v samotnej krajine je umiestnených viac ako 5000 ruských vojakov.

Napriek tomu, že EÚ vložila mnoho snahy, aby sa krajiny kaukazského regiónu stali súčasťou EÚ, mladí aj starí Arménci vidia svoju budúcnosť pozerajúc sa na Moskvu ako garanta svojej suverenity.

Dôležitou otázkou je, či revolúcia mladých Arméncov, ktorej ideálmi bol boj proti korupcií aj oligarchii nezhnije kvôli dominantnej pozícii Moskvy v krajine.

Prežije Arménsko úspešne svoju transformáciu, alebo zhnije pod vplyvom Moskvy? Na túto otázku si musíte odpovedať vy sami, drahí čitatelia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.


Už ste čítali?